Časť 1
Kde bolo tam bolo, za horami odpadkov a riekami bez života, žili si v smutnej chalúpke Piadík a Piadinka. Boli to maličkí piadimužíci, ktorí sa celé dni hrabali v odpadkoch aby našli niečo pod zub. Piadík často staval rôzne vynálezy z odpadkov, aby sa chránili pred zlými armádami znečisťovateľov. Na tejto planéte nikdy nevideli žiadnu peknú rastlinku, modrú oblohu alebo čisté jazierko. Viete na akej planéte Piadík a Piadinka žijú? Je to planéta Zem. Povedali ste si, že takto to na Zemi predsa nevyzerá? V tom máte zatiaľ pravdu, nevyzerá, ale bude. Piadik a Piadinka totiž žijú v budúcnosti, ktorej sa snažíme zabrániť.
Jedného dňa sa spoločne vybrali na horu odpadkov neďaleko ich chalúpky. Volali ju Nekonečná hora, pretože pri pohľade na ňu nevideli kde je jej koniec. Na vrchol sa ešte nikdy nedostali. Ako sa prehrabávali v starých, šatách, topánkach a nábytku, aby našli kúsok jedla zahrabaného hlboko v hore, uvidela Piadinka niečo, čo jej vyrazilo dych. „Piadík! Piadík! Poď sa sem rýchlo pozrieť!“ zvolala. Piadík utekal čo mu nohy stačili. Bol veľmi zvedavý čo jeho sestričku tak zaujalo. Keď k nej dobehol ostal len nemo stáť s otvorenými ústami. Piadinka držala v rukách veľkú obrázkovú knižku. Na jej stránkach boli nádherné fotografie Zeme. Bola to stará knižka a niektoré stránky boli zažltnuté, ale aj tak išlo o najkrajšiu vec akú kedy videli. V tomto svete to nebolo nič ťažké. Toho dňa sa vrátili domov skôr a až do hlbokej noci si knižku spoločne listovali v postieľke. Nemohli uveriť tomu, že tá nádherná planéta bez znečisťovateľov na každom kroku je v skutočnosti rovnaká planéta na akej žijú. Keď sa dostali na koniec, tak zistili, že knižka bola vyrobená pred päťdesiatimi rokmi. „Ach ako by som si len priala vidieť to na vlastné oči“ prehodila smutne Piadinka.
Piadík nerád videl sestričku smutnú a tak jej sľúbil, že sa pokúsi vyrobiť stroj času, aby sa spoločne pozreli na to, čo sa s ich nádhernou Zemou stalo. Tú noc sa im snívali nádherné sny o kúpaní v čistučkých jazierkach, o počúvaní štebotania pestrofarebných vtáčikov a prechádzaním sa po zelených lúkach, plných zajačikov a srniek. Keď sa Piadík skoro ráno zobudil, bol odhodlaný dodržať svoje slovo. Celé dni sa neúnavne hrabal v Nekonečnej hore, aby našiel potrebné súčiastky pre svoj vynález. Pritom ho často ohrozovali plecháči, pretože tých bolo pri hore najviac. Plecháči boli jedným z rôznych druhov znečisťovateľov. Raz ho naháňali dokonca až šiesti! Piadíkovi sa však podarilo utiecť a schovať do starej práčky neďaleko chalúpky. Po pár hodinách plecháči prenasledovanie vzdali a vydali sa naspäť do svojho kráľovstva pod Nekonečnou horou.
Takto to pokračovalo celé mesiace, až jedného dňa prišla Piadinka domov so starou konzervou tuniaka, ktorú našla po dlhom dni prehrabávania sa v odpadkoch. Keď otvorila dvere do chalúpky, konzerva jej vypadla z rúk. Pred ňou stál upotený Piadík hneď vedľa stroja času, ktorý práve dokončil. Bol veľký až po strop ich chalúpky a ovešaný asi miliónom káblov rôznych farieb. Z dvierok v jeho strede vyžarovala slabá, ale hypnotizujúca modrá žiara. „Ideme ho vyskúšať?“ opýtal sa Piadík. Piadinka ho bez slova chytila za ruku a spoločne vstúpili dovnútra. Piadík postláčal pár gombíkov, ktorým Piadinka nerozumela, nastavil na obrazovke rok 2019 (rok založenia Piadiboxu) a celý svet sa začal točiť, zmenšovať a zároveň zväčšovať, rozširovať a zároveň zužovať. Oboch ich z tohoto kolotoča rozboleli brušká, ale našťastie bolo čoskoro po všetkom. Tvrdým nárazom pristáli. Neboli si istí či prístroj fungoval správne a tak sa trošku obávali čo ich vonku čaká. Mohla tam byť predsa celá armáda znečisťovateľov. Pomaličky otvorili dvere. To čo uvideli rozhodne ani jeden z nich nečakal.
Časť 2
Pred ich očami sa rozprestierala lesná cestička. Okolo nej rástli tie najfarebnejšie muchotrávky, dubáky, jahôdky, čučoriedky a margarétky. Stromy boli vysoké a les hustý, ale nie až tak aby cez neho nepresvietili slnečné lúče a modrá obloha, po ktorej lietal orol a hľadal svoju ďalšiu korisť. V korunách stromov štebotali malé vtáčiky vo svojich hniezdach a ich matky sa k nim zlietali s pravidelnou dávkou výživných dážďoviek. Prašná lesná cestička končila pred dverami nádhernej drevenej chalúpky s červenou strechou. Piadík a Piadinka prvýkrát vystúpili zo stroja a obzerajúc sa po okolí kráčali smerom k chalúpke. Keď k nej dokráčali, báli sa zaklopať na dvere, pretože v budúcnosti nikoho priateľského nestretli. „Počujem detský hlas“ vraví Piadinka. „Ja zase spevavý ženský a starý mužský“ odvetil Piadík. „Zaklopeme?“ opýtala sa Piadinka roztraseným hlasom.
Piadík prikývol a spoločne zaklopali na malé drevené dvierka. Všetky hlasy vnútri stíchli. Po chvíli otvorila dvere nádherná žena s vlasmi, ktoré vlastne ani neboli vlasy, ale nádherné ružové kvetinky. Bola viditeľne staršia ako Piadík a Piadinka, no bola ešte o hlavu nižšia. „Ako vám môžem pomôcť?“ opýtala sa našich cestovateľov. „Práve sme, pristáli v tomto nádhernom lesíku a hľadáme miesto, kde by sme mohli na noc zložiť naše hlávky“ odvetila Piadinka. „Dobrých ľudí sa všade veľa zmestí a nám bude aspoň veselšie. Poďte ďalej predstavím vás celej rodine!“ odvetila neznáma žena. Piadík s Piadinkou sa mierne prikrčili a vstúpili do malebnej chalúpky. V chodbičke vyzuli svoje dotrhané topánočky a prešli do obývačky kde na nich čakali ďalšie 4 nové tváre. Neznáma žena začala s predstavovaním.
Časť 3
„Teší ma, som Medko, čo spapá takmer všetko. Sladký medík mám ja rád, s včielkami som kamarát. Na medovku chodia rady, zbierať nektár zo záhrady. Z medovky je dobrý čaj, to vie predsa celý kraj!“ predstavil sa Medko. „Vedľa neho stojí môj otec Bazulko.“ „Ja som piadik Bazulko volajú ma aj trulko. Sem – tam niečo pomotám, rastlinky však rád ja mám. Vypestuj si trvalku, voňavučkú bazalku. Je to zdravá bylinka, to už vie aj maminka.“ riekol Bazulko. „Vedľa Bazulka stojí náš starší syn Žitko.“ „Volajú ma Žitko smelý, usmievam sa život celý. O pažítku starám sa, ak chceš ku mne pridaj sa! Pestovať ju nie je drinou, hoc má veľa vitamínov. S ňou je život veru ľahší, keď ju spapáš, budeš zdravší.“ s úsmevom odrecitoval Žitko. „Vedľa neho stojí náš mladší syn Žerko.“ „Ahoj kamaráti moji vzácni, ja som Žerko nebojácny. Vysmiaty od ucha k uchu, dávam pozor na žeruchu. Dám jej svetlo, potom vodu, nič nenechám na náhodu. Mám z nej radosť prevelikú, najlepšia je na chlebíku.“ predstavil sa Žerko. „No a ja vám to šepnem do uška, ja som piadik – Maduška. Mám na starosti bylinku, čo má hlávku malinkú. Prevonia však celý sad, Preto ju má každý rád. Uhádnuť ju nie je fuška, je to predsa…“ „MATERINA DÚŠKA!“ zvolali všetci zborovo.
Časť 4
„Čo keby ste sa nám teraz predstavili vy a rozpovedali svoj príbeh pri stole plnom jedla a výborných nápojov?“ opýtala sa Maduška. „To by bolo úžasné!“ vyhŕkol Piadík. „Už celú večnosť sme poriadne nejedli!“ pridala sa Piadinka. Maduška ich zaviedla do kuchyne kde ohromene sledovali pripravovanie tých najväčších dobrotiek aké v živote videli. Bazulko do veľkej misy nakrájal paradajky na kocky a pridal baby papričky. Pripravil si zmes zmiešaním vody, soli, práškového cukru a octu podľa chuti. Pokvapkal paradajky a papričky trochou olivového oleja, podlial ich pripravenou zálievkou a premiešal. Nakoniec si odstrihol zo svojej hlavy pár lístkov bazalky a primiešal ich k šalátiku, ktorý odložil do chladničky na 20 minút, aby prešiel chuťami. Žitko nechal zovrieť vodu so soľou.
Zatiaľ si do polievkovej misy nachystal na kocky nakrájaný toastový chlieb, rozdrobenú bryndzu, nadrobno nakrájanú cibuľku, drvenú rascu a mletú sladkú papriku. Keď mu voda zovrela, zalial s ňou túto zmes a prikryl na päť minút. Po ich ubehnutí pridal na zjemnenie maslo, smotanu a z hlavy si odstrihol zväzok pažítky, ktorú jemne nasekal a dozdobil s ňou svoj výborný demikát. Žerko vytiahol z rúry čerstvý chlebík a nakrájal ho na dvadsať krásnych krajcov. Ponatieral ich všetky masielkom, posolil a posypal žeruchou, ktorú si odstrihol z hlavy. Medzitým Maduška a Medko postavili na šporák vodu. Kým voda zovrela odstrihli si z hlavičiek bylinky na ten najlepší domáci čaj a nasypali ich do krčiažkov. Zaliali ich vriacou vodou a pohostenie bolo hotové. Všetci siedmi si posadali za stôl a s chuťou sa pustili do jedla. Po výdatnom jedle sa debata vrátila späť k Piadíkovi a Piadinke. Piadi-bylinky zaujímalo ako sa k ním cestovatelia dostali. Piadík začal rozprávať celý príbeh o zničenej zemi a znečisťovateľoch, ktorí ju ohrozujú. Piadi – bylinky nechceli veriť vlastným ušiam a neveriacky krútili hlavami. Čo sa mohlo na Zemi pokaziť, že to zašlo až tak ďaleko. Odmietali sa tomu len tak prizerať a rozhodli sa vytvoriť plán na záchranu Zeme pred znečisťovateľmi.
Časť 5
Piadi-bylinky žili v čarovnom lese a počuli už o malých armádach znečisťovateľov roztrúsených po svete. Nevedeli však, že problém je až taký vážny a že je v ohrození aj ich domov v začarovanom lese. Rozhodli sa preto, že za pomoci Piadíka a Piadinky opustia svoj nádherný domov a naučia ľudí starať sa o prírodu. Každý týždeň jeden z nich spoločne s cestovateľmi opustí čarovný les a nájde človeka, v ktorom vybuduje lásku k prírode a presvedčí ho, aby tú lásku šíril ďalej. Rozhodli, že prvý sa s Piadíkom a Piadinkou vydá na cesty Medko. Keďže už bolo veľa hodín, nechali túto výpravu na ďalší deň. Teraz si už len porozdeľovali postieľky a s plnými bruškami okamžite zaspali. Jediný, komu sa spánok vyhýbal bol Piadík. Neustále rozmýšľal či dokážu ľudí presvedčiť, aby si svoju prírodu chránili a koľko nebezpečenstiev tam na nich vonku čaká. Ocitli sa predsa v úplne novom svete. Po celých hodinách dumania sa mu nakoniec tiež podarilo zaspať a zobudili ho až slnečné lúče prenikajúce cez závesy v malebnej chalúpke. Hneď po prebudení mu do nosa udrela vôňa jedla. Rýchlo sa poobliekal a bežal do kuchyne, kde už boli všetci za stolom a čakali len naňho. Vo dverách do kuchyne ho však zastavila Maduška.
„Kamže kam mladý pán? Bez rannej hygieny sa do kuchyne nevchádza. Šup šup umyť zúbky“ riekla. „Ale ja som si so sebou z budúcnosti nevzal zubnú kefku“ vyhováral sa Piadík. „To predsa nie je žiadny problém. My máme aj kopec náhradných.“ Piadík sa pozrel na Piadinku, ktorá už sedela za stolom a povedala: „Aj ja som musela braček. Inak by ma nepustila“. Piadík s frfľaním odišiel do kúpeľne, kde si poctivo dve minúty čistil svoje zúbky. Keď konečne prišiel do kuchyne, uvidel čo to celý čas rozvoniavalo po celej chalúpke. Žitko pre všetkých pripravil praženičku s pažítkou a chlebíky s masielkom, ktoré rovnako posypal nakrájanou pažítkou zo svojej hlávky. Keď sa Piadík usadil všetci sa naraz pustili do naberania. S Piadinkou sa na seba s úsmevom pozreli, pretože mali prvýkrát pocit, že niekam patria. Našli si svoju novú rodinu, s ktorou sa chystali zažiť ešte mnohé dobrodružstvá. Po výdatných raňajkách sa so všetkými rozlúčili, Medko si zbalil batôžtek a spoločne s Piadíkom a Piadinkou sa vydali na cestu. Vtedy si ani nevedeli predstaviť, aké dobrodružstvo ich spoločne čaká.
Časť 6
Cesta čarovným lesom bola pestrofarebná a všade vôkol poskakovali zvieratká. Za prvú hodinu cesty videli jeleňa aj so srnkou, štyroch zajačikov, veveričku, tchora, ďatľa a medveďa. Zvládnete ich na obrázku nájsť aj vy? Približne po štyroch hodinách cesty dorazili k okraju čarovného lesa. Medko les a jeho cestičky poznal dobre, takže ani raz nezablúdili. Pre istotu si zaznačil miesto pri východe, aby sa vedeli bezpečne vrátiť. Od teraz to začína byť nebezpečné. Vo svete mimo čarovného lesa na našich hrdinov nečakajú len znečisťovatelia ale aj mnoho iných nástrah ľudského sveta. Teraz sa však pred nimi rozprestierala iba nekonečná lúka. Spoločne sa zhlboka nadýchli a vydali sa na cestu.
Po úmorných hodinách cesty dorazili s opuchnutými nožičkami k najbližšej dedine. Dedinka to bola maličká, sotva by ste narátali tridsať domov. Piadík, Piadinka a Medko sa museli zakrádať po tieňoch, aby ich žiadny človek nezbadal. Nechceli predsa skončiť v cirkuse ako atrakcia. Ľudia nie sú na odhalenie piadisveta pripravení. Ako sa tak zakrádali, uvideli sa pred obchodom s potravinami dvíhať na nohy znečisťovateľa z rodu plasťáčov. Bola to plastová fľaša od džúsu. „Oh nie!“ zvolala Piadinka. Piadík s Piadinkou zabudli našim piadi-bilinkám povedať, že každý odpad ožije pokiaľ je na zemi viac ako dva dni. Vedia sa dobre maskovať a ľudské oko ich nepostrehne, ale každá takáto odhodená fľaša môže našu Zem znečisťovať 450 až 1000 rokov. (fakt) Preto ak uvidíte na zemi takéto plastové fľaše, treba ich zdvihnúť a vyseparovať kým neožijú! Piadík s Piadinkou sa rozbehli za plasťáčom. Medko chvíľu nechápal čo sa deje a stál na mieste. Potom sa však aj s ruksačikom rozbehol za našimi cestovateľmi. Plasťáč vbehol do tmavej uličky a robil bordel ako sa len dalo. Keď sa snažil prevrátiť smetný kôš, Piadík s Piadinkou ho dobehli a zhodili na zem. „Pustite ma vy hnusní trpaslíci!“ kričal plasťáč. „My nie sme trpaslíci, ale piadimužíci a ty už viac bordel robiť nebudeš!“ odvetil mu Piadík.
Časť 7
Keď k nim konečne dobehol aj zadýchaný Medko, bol už plasťáč zviazaný a Piadík s Piadinkou ho viedli k najbližšiemu košu na plastový odpad. Keď k nemu dorazili, vyštverali sa nahor, plasťáča vytiahli za sebou a zastali pred otvorom do ktorého sa vhadzujú fľaše. Plasťáč sa bránil ako vedel no Piadíkovi s Piadinkou sa podarilo napchať ho do otvoru. Ako tak padal do temného koša, naposledy zakričal: „Aj tak vás zničíme!“ Následne nastalo hrobové ticho a Piadík s Piadinkou zliezli nazad dolu za Medkom. „Teraz je už navždy po ňom?“ opýtal sa Medko. „Áno, odvezú ho tam, kde našej planéte nebude tak veľmi škodiť. Z koša sa už plasťáči dostať nevedia, pokiaľ by ich človek nevybral a nehodil znovu na zem.“ Odpovedal mu Piadík. Ako sa tak oprašovali pri smetných košoch, uvideli malého chlapca ako na ulici zahodil na zem presne rovnakú fľašu od džúsu. „To je on!“ zvolala Piadinka „musíme ho naučiť, ako sa správne starať o prírodu!“
Potichúčky a nepozorovane sa vydali za chlapcom, aby zistili kde býva. Keď dorazil k svojmu domčeku, ukryli sa v kríku pred ním. Chlapec vošiel do vnútra a rozprával sa so svojimi rodičmi. Keď hlasy utíchli a počuli zabuchnutie dverí, Piadík sa vydal na obhliadku domu a chlapcovej detskej izby. Bolo teplé letné popoludni a slnko svietilo vysoko nad Piadíkovou hlavou. Snažil sa pohybovať čo najnenápadnejšie a prebehol k odkvapovej rúre. Zdalo sa mu že chlapcova izba je na poschodí a tak sa po odkvape vyštveral nahor a zoskočil na parapetnú dosku. Mal pravdu, chlapec sa vo svojej izbe hral s bojovými hračkami a vydával pri tom rôzne zvuky. Piadík zapískal na Piadinku a Medka. Tí sa po jeho stopách vydali za ním a rovnako zoskočili z odkvapovej rúry na parapetnú dosku izbičky. Potichúčky a čo najpomalšie si otvorili okno a naskákali do izby.
Časť 8
Zastali za chlapcovím chrbtom. Piadík chlapca nechcel vystrašiť a tak tichým hlasom povedal: „Ahoj.“ Plán nevyšiel, chlapec vyskočil na rovné nohy, obzrel sa a začal kričať. Po pár sekundách kriku vyrazil dverami z izby a bežal dolu po schodoch za rodičmi. „Mama mama v mojej izbe sú strašidlá.“ „Aké strašidlá miláčik? Strašidlá predsa neexistujú.“ „Prosím ver mi a poď sa so mnou pozrieť!“ Mama odložila zásteru a vydala sa so synom hore schodmi. Keď vošli do chlapcovej izby, Piadík, Piadinka a Medko boli preč. „T-t-tu pred chvíľou stáli“ jachtal chlapec „boli malí ako hračky a vedeli rozprávať!“ „Adamko, mal by si prestať s otcom sledovať toľko televízie. Žiadne rozprávajúce hračky neexistujú.“ Adam sa neveriacky pozeral na miesto kde pred chvíľou stáli naši hrdinovia a počúval ako za ním mama zatvára dvere a schádza po schodoch.
„Nemusíš sa nás báť“ ozvalo sa spod postele. Adam vyskočil na stoličku a sledoval smer, z ktorého sa ozval hlas. Pomaličky spod postele všetci traja vyšli s rukami nad hlavou, aby dali jasne vedieť, že chlapcovi nechcú ublížiť. „Chceme ti vysvetliť, prečo by si nemal vyhadzovať odpadky na zem, ale pekne separovať.“ Povedal Piadík. „môj kamarát Medko je jednou z mnohých piadi-biliniek a vysvetlí ti ako im tým ubližuješ.“ „Ahoj Adam. Začul som ako ťa oslovuje tvoja maminka. Tvoje odhadzovanie odpadkov na zem nám veľmi ubližuje. Keby to robil každý, tak za pár rokov máme našu krásnu Zem plnú odpadkov bez rastliniek. Piadík s Piadinkou sú práve z takejto budúcnosti, kedy sa tomu nikto nesnažil zabrániť. Preto sme tu a snažíme sa ťa naučiť láske k prírode.“ Povedal Medko. „Ale veď raz za čas niečo odhodiť môžem. Nechce sa mi vždy chodiť až do koša.“ Oponoval Adam. „Ak by si toto povedal každý človek na Zemi, ako by asi vyzerala naša planéta?
Časť 9
Vždy musíš začať od seba (referencia na prvú diskusiu Piadiboxu na ekofestivale) a snažiť sa planéte pomáhať, nie jej ubližovať.“ „Ako teda môžem odčiniť svoje skutky?“ opýtal sa. „Pre začiatok musíš prestať odhadzovať odpadky na zem. Potom ti dám zopár semiačok zo svojej hlávky a zasadíš si svoju vlastnú bilinku, aby sme ťa naučili starať sa o prírodu. Ale to len za predpokladu, že nám slúbiš, že už nikdy žiadny odpad neodhodíš na zem!“ „Sľubujem!“ „Dobre teda, choď od svojej maminky vypýtať kúsok hliny, vodu a umytý kelímok od jogurtu.“ Adam zliezol zo stoličky a utekal dolu schodmi do kuchyne. Piadimužíci a Medko sa na seba usmiali, pretože mali z celej výpravy dobrý pocit. Po chvíli sa Adam vrátil aj so všetkými vecami na sadenie a zhodil ich na zem. Medko podišiel k veciam a keď sa Adam usadil, začal ho navigovať.
„Najprv si zober kelímok a nasyp do neho zeminu do trištvrtiny. Potom použi moje semienka a rozsyp ich na pripravnú zeminu. Rozložené semienka zasyp troškou zeminy a polej asi jedným decilitrom vody.“ „Uáu a to je všetko? Takto vám môžem pomôcť zachrániť našu planétu?“ opýtal sa Adam. „Áno, teraz len bilinku pravidelne zalievaj. Môžeš si k nej vyrobiť aj kvetináč zo starej krabice. Stačí ak poprosíš maminku alebo ocinka aby ti do krabice vyrezali dieru o priemere kelímka. Potom si ju už sám môžeš oblepiť rôznymi kresbami, ktoré vytvoríš.“ „Ďakujem piadimužíci. Už sa o svoju bilinku budem navždy starať! A nebojte nikdy už nevyhodím žiadny odpad na zem. Všetko pekne vyseparujem! Navyše, ak niekde uvidím pohodený odpad, tak ho zodvihnem a vyseparujem.“
Časť 10
„Nezabudni si potom umyť rúčky a dávaj pozor, aby si si neublížil. Niekedy je lepšie poprosiť maminku alebo ocinka aby odpad za teba zodvihli a vyseparovali“ povedala Piadinka. Adam prikývol a zahľadel sa na svoj nový kvetináčik. Piadimužíci a Medko sa na seba pozreli a potichúčky vyrazili po odkvape znovu preč. Boli poriadne hladní. Celú cestu do začarovaného lesa poskakovali a spievali: Máme malú Piadi ona spraví hami, za otecka za mamičku, spapá celú kašičku. Jeden, dva, tri, štyri, päť, Jeden, dva, tri, štyri, päť, čo mal Medko na obed? Zemiačky pečené boli málo mastené.
Keď dorazili do chalúpky, čakala ich už večera od Bazulka. Ten si usušil pár lístkov zo svojej hlávky, trošku ich podrvil a zmiešal s timiánom a majoránkou. Zmes potom zamiešal do paradajkového základu a pridal syr. Pizza chutila ako z Talianska a naším cestovateľom po náročnom dni dobre padla. Po večeri si všetci umyli zúbky a zaliezli do postieľok. Zajtra ich čaká ďalší náročný deň. Musia rozhodnúť, kto sa s Piadíkom a Piadinkou vydá na výpravu do ľudského sveta ako ďalší.
Časť 11
Slniečko už bolo poriadne vysoko keď naši cestovatelia rozlepili očká. Piadi-bilinky už neboli vo svojich postieľkach a tak im bolo jasné, že ich v jedálničke čaká chutné aňajkové pohostenie. Rýchlo vystrelili zo svojich postieľok, poctivo si umyli zúbky a bežali za ostatnými. Raňajky dnes robil Žerko, ktorý najskôr najemno nakrájal jarnú cibuľku, vňaťku, paradajky a spolu všetko dohladka rozmixoval. Rozpolil zrelé avokádo , vydlabal lyžičkou, polial šťavou z citróna a taktiež rozmixoval. Všetko spolu dôkladne premiešal, ochutil soľou, pretlačeným cesnakom a pridal žeruchu zo svojej hlávky. Avokádová nátierka bola na svete. Všetci sa dosýta naraňajkovali a rozhodli, že ďalší pôjde s Piadíkom a Piadinkou na nebezpečnú výpravu Žitko. Žitko ešte nikdy nebol mimo čarovného lesa, a tak sa na svoju prvú výpravu hrozne tešil.
Hneď si utekal zabaliť ruksačik so všetkými dôležitými vecami, ktoré by mohol potrebovať. Zabalil si napríklad liečivé bylinky, spacák, mapu, ďalekohľad, encyklopédiu, kompas a klobúk. Dokážete všetky tieto veci na obrázku nájsť a pomôcť tak Žitkovi zbaliť sa cestu s Piadíkom a Piadinkou? (možno obrázok izby kde by boli tieto veci poschovávané) Keď sa Žitko dobalil, dobehol do chodbičky kde už čakali nachystaní Piadinka a Piadík. Slniečko už bolo poriadne vysoko keď otvorili dvierka na chalúpke a vydali sa na cestu. Od toho momentu o nich Žerko, Bazulko, Medko a Maduška dva dni nepočuli.